Pozície strán
Slovenské politické strany stručne: kto je kto pred voľbami 2027
Dvanásť strán z testu: odkiaľ prišli, kto ich vedie, či vládnu, ako dopadli v roku 2023, koľko majú v prieskumoch, čo navrhujú a kde sú na politickom kompase.
Autor: Fadrique Garcia Font. Zverejnené 17. 10. 2026.
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa musia konať najneskôr v septembri 2027; presný deň zatiaľ nie je určený. Vyhlasuje ich predseda Národnej rady najneskôr 110 dní pred voľbami. Predčasné voľby by si vyžadovali uznesenie Národnej rady, za ktoré by hlasovalo aspoň 90 poslancov (čl. 73 ods. 3 Ústavy); k 15. októbru 2026 taký návrh nikto nepredložil. Volí sa 150 poslancov na štyri roky v jedinom volebnom obvode, ktorým je celé Slovensko. Strana potrebuje aspoň 5 % platných hlasov, koalícia dvoch alebo troch strán 7 % a koalícia štyroch a viacerých strán 10 %.
Test zahŕňa dvanásť strán: osem, ktoré v prieskumoch prekračujú hranicu 5 % alebo sa k nej blížia, a ďalšie štyri, ktoré majú poslancov v Národnej rade alebo sa pravidelne objavujú v prieskumoch: SNS, Maďarskú alianciu, Sme rodinu a Právo na pravdu.
Vládu od októbra 2023 tvoria Smer, Hlas a SNS pod vedením premiéra Roberta Fica. Ostatných deväť strán je v opozícii; päť z nich (Republika, Maďarská aliancia, Demokrati, Sme rodina a Právo na pravdu) nemá v Národnej rade poslancov. Žiadny zo štyroch prieskumov zo septembra a októbra 2026 nedáva trom vládnym stranám spolu väčšinu 76 mandátov: podľa prepočtov agentúr by mali 40 až 49 mandátov.
Dvanásť strán v jednej tabuľke
| Strana | Ideológia | Postavenie | Voľby 2023 | Prieskumy, sept. – okt. 2026 | Kompas: ekonomika / hodnoty |
|---|---|---|---|---|---|
| Smer | Sociálna demokracia, sociálny konzervativizmus | vláda | 22,9 %, 42 mandátov | 16,9 – 17,8 % | −53,6 / +50,0 |
| PS | Liberalizmus, proeurópanstvo | opozícia | 18,0 %, 32 mandátov | 17,3 – 19,5 % | +42,9 / −87,5 |
| Hlas | Sociálna demokracia, stredoľavica | vláda | 14,7 %, 27 mandátov | 5,9 – 8,6 % | −50,0 / +41,7 |
| Hnutie Slovensko | Protikorupčná politika, konzervativizmus | opozícia | 8,9 %, 16 mandátov (ako OĽANO a priatelia) | 8,1 – 10,7 % | −7,1 / −8,3 |
| KDH | Kresťanská demokracia, sociálny konzervativizmus | opozícia | 6,8 %, 12 mandátov | 6,2 – 7,0 % | +35,7 / 0,0 |
| SaS | Klasický liberalizmus, stredopravica | opozícia | 6,3 %, 11 mandátov | 7,5 – 8,4 % | +82,1 / −75,0 |
| SNS | Nacionalizmus, národný konzervativizmus | vláda | 5,6 %, 10 mandátov | 1,5 – 4,8 % | −42,9 / +66,7 |
| Republika | Národný konzervativizmus, euroskepticizmus | mimoparlamentná opozícia | 4,75 %, bez mandátu | 9,7 – 14,2 % | −50,0 / +79,2 |
| Maďarská aliancia | Zastupovanie maďarskej menšiny, konzervativizmus, pravý stred | mimoparlamentná opozícia | 4,4 %, bez mandátu | 3,3 – 3,9 % | −10,7 / 0,0 |
| Demokrati | Liberálny konzervativizmus, proeurópanstvo | mimoparlamentná opozícia | 2,9 %, bez mandátu | 4,4 – 5,5 % | +53,6 / −50,0 |
| Sme rodina | Národný konzervativizmus, prorodinná sociálna politika | mimoparlamentná opozícia | 2,2 %, bez mandátu | 2,0 – 3,2 % | −10,7 / +16,7 |
| Právo na pravdu | Suverenizmus, konzervativizmus | mimoparlamentná opozícia | nekandidovala | 2,2 – 2,8 % | −35,7 / +45,8 |
Výsledky z roku 2023 sú oficiálne údaje Štatistického úradu. Stĺpec prieskumov uvádza najnižší a najvyšší výsledok v poslednom prieskume každej zo štyroch agentúr: NMS (1. – 5. 10.), Ipsos pre Denník N (18. – 22. 9.), AKO pre JOJ 24 (10. – 21. 9.) a Focus (1. – 7. 9. 2026). Prvé tri zverejňujú volebný model, Focus percentá z rozhodnutých voličov; v prieskumoch AKO a Focus odpovedalo „neviem“ asi 15 % opýtaných. Na kompase znamená −100 ľavicu alebo progresívny pól a +100 pravicu alebo konzervatívny pól; poloha je náš výpočet z pozícií strán k výrokom testu, rovnaký ako na stránke politického kompasu. Percento zhody pri každej strane ukazuje, nakoľko podobne odpovedajú dve strany na 42 výrokov testu. Z 504 pozícií je 65 odhadovaných, pretože strana sa k téme priamo nevyjadrila; najviac ich má Právo na pravdu (14), Sme rodina (13) a Maďarská aliancia (11). Údaje sú k 17. októbru 2026.
Smer – sociálna demokracia
Smer vznikol v roku 1999 odčlenením od Strany demokratickej ľavice a od začiatku ho vedie Robert Fico. Vládol v rokoch 2006 – 2010 a 2012 – 2020, voľby v roku 2023 vyhral a jeho klub má dnes 41 poslancov. Od októbra 2023 vedie vládu so stranami Hlas a SNS. Strana európskych socialistov ho v októbri 2025 vylúčila.
Čo navrhuje: plnohodnotný 13. dôchodok pre všetkých dôchodcov, ktorý si dal ako podmienku účasti vo vláde (program 2023); progresívne zdanenie, ku ktorému v roku 2025 pribudli sadzby 30 % a 35 % (hlasovanie NR SR); žiadnu vojenskú pomoc Ukrajine (program 2023); zachovanie práva veta v EÚ ako „červenú čiaru“ (program 2024).
V teste: jeho pozície sa najviac zhodujú s Hlasom (89 %) a najmenej so SaS (39 %). Stránka strany: Smer
Progresívne Slovensko
Progresívne Slovensko (PS) je liberálne hnutie založené v roku 2017, člen európskej strany ALDE a skupiny Renew Europe. Od roku 2022 ho vedie Michal Šimečka. Jeho klub má 33 poslancov a eurovoľby v roku 2024 vyhralo s 27,8 %. Je najsilnejšou opozičnou stranou a vylúčilo povolebnú spoluprácu so Smerom, Hlasom, SNS a Republikou.
Čo navrhuje: obnoviť Úrad špeciálnej prokuratúry (balík Kladivo na korupciu, 2026); presunúť daňové zaťaženie z práce na majetok a ekologické dane (plán TRESK); životné partnerstvo pre všetky páry (program); vstup Ukrajiny do EÚ (hlasovanie NR SR, 2026).
V teste: jeho pozície sa najviac zhodujú s Demokratmi (82 %) a najmenej s Republikou (30 %). Stránka strany: PS
Hlas – sociálna demokracia
Hlas založili v roku 2020 Peter Pellegrini a ďalší poslanci, ktorí odišli zo Smeru. Po odchodoch má klub 24 poslancov. Pellegrini bol v roku 2024 zvolený za prezidenta a od júna 2024 stranu vedie minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Hlas je vo vláde a jeho podpredseda Richard Raši je predsedom Národnej rady.
Čo navrhuje: plnohodnotný 13. dôchodok, od ktorého podľa predsedu strana neustúpi „za žiadnych okolností“ (strana-hlas.sk, 2026); strop na marže obchodných reťazcov a DPH 5 % na základné potraviny (program 2023); rozhodovanie EÚ o zahraničnej politike len jednomyseľne (program 2023); zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov (strana-hlas.sk, 2026).
V teste: jeho pozície sa najviac zhodujú so Smerom (89 %) a najmenej so SaS (46 %). Stránka strany: Hlas
Hnutie Slovensko
Hnutie Slovensko založil v roku 2011 Igor Matovič, ktorý ho dodnes vedie; do roku 2023 sa volalo OĽaNO. Voľby v roku 2020 vyhralo s protikorupčným programom a do roku 2023 viedlo vládu. V roku 2023 kandidovalo spolu s Kresťanskou úniou a Za ľudí; klub, ktorý zdieľa so Za ľudí, má dnes 12 poslancov. Je v opozícii a vylúčilo vládu so Smerom, Hlasom, SNS a Republikou.
Čo navrhuje: obnovu Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA a zrušenie doživotných rent politikov ako podmienky vstupu do vlády (obycajniludia.sk, 2026); zákon o preukazovaní pôvodu majetku s dodatočnou daňou až 100 % (program 2023); strop na ceny energií pre domácnosti aj firmy (program 2023); nesúhlas s adopciami pármi rovnakého pohlavia (program 2023).
V teste: jeho pozície sa najviac zhodujú s KDH (81 %) a najmenej s Republikou (54 %). Stránka strany: Hnutie Slovensko
Kresťanskodemokratické hnutie
KDH vzniklo v roku 1990, bolo vo viacerých stredopravých vládach a je členom Európskej ľudovej strany. Od roku 2020 ho vedie Milan Majerský. V roku 2023 sa po siedmich rokoch vrátilo do parlamentu a má 12 poslancov. Je v opozícii, do volieb chce ísť samostatne a vylúčilo vládu so Smerom, Hlasom a SNS.
Čo navrhuje: jednotnú sadzbu dane z príjmov pre všetkých s odpočítateľnými položkami (program 2023); dôchodkový vek naviazaný na strednú dĺžku života (program 2023); manželstvo ako zväzok muža a ženy a žiadne adopcie pármi rovnakého pohlavia (program 2023); zachovanie práva veta v EÚ (program 2024). V roku 2025 jeho poslanci dodali rozhodujúce hlasy novele ústavy o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach (hlasovanie NR SR).
V teste: jeho pozície sa najviac zhodujú s Hnutím Slovensko a s Demokratmi (po 81 %) a najmenej s Republikou (51 %). Stránka strany: KDH
Sloboda a Solidarita
SaS založil v roku 2009 ekonóm Richard Sulík; strana je členom Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a bola vo vládach v rokoch 2010 – 2012 a 2020 – 2022. Od marca 2024 ju vedie Branislav Gröhling, Sulík zo strany v apríli 2026 odišiel. Má 11 poslancov, je v opozícii a v októbri 2026 ako prvá predstavila celý program na rok 2027, „Reštart Slovenska“.
Čo navrhuje: jednotnú 19-percentnú sadzbu dane z príjmov (program 2027) aj DPH (program 2027); 13. dôchodok len pre dôchodcov pod mediánovým dôchodkom (program 2027); obnovu Úradu špeciálnej prokuratúry (program 2027); zakotvenie členstva v EÚ a NATO v ústave (program 2027); životné partnerstvo aj pre páry rovnakého pohlavia (program 2027).
V teste: jej pozície sa najviac zhodujú s Demokratmi (83 %) a najmenej s Republikou (29 %). Stránka strany: SaS
Slovenská národná strana
SNS je nacionalistická strana zaregistrovaná v roku 1990. Od roku 2012 ju vedie Andrej Danko. Po odchodoch má klub 8 poslancov. Od roku 2023 je vo vláde, hoci v septembri 2026 väčšina jej poslancov hlasovala s opozíciou za vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Tomášovi Tarabovi, ktorého sama nominovala.
Čo navrhuje: osobitné odvody bánk a energetických firiem, ktorými podmieňuje podporu rozpočtu (sns.sk, 2026); strategické podniky pod kontrolou štátu, zrušenie sankcií a obnovenie dodávok ruskej ropy, plynu a jadrového paliva, zastavenie dodávok zbraní do konfliktných zón (program 2023); prísnejší jazykový zákon, podľa ktorého má mať slovenčina vždy prednosť (noviny.sk, 2024).
V teste: jej pozície sa najviac zhodujú so Smerom (86 %) a najmenej so SaS (34 %). Stránka strany: SNS
Republika
Republiku založil v roku 2021 Milan Uhrík s ďalšími poslancami, ktorí odišli z ĽSNS; Uhrík ju odvtedy vedie. V roku 2023 tesne neprešla do parlamentu, no v eurovoľbách v roku 2024 skončila tretia s 12,5 % a dvoma europoslancami. V Národnej rade nemá poslancov a nikdy nebola vo vláde; v prieskumoch je tretia.
Čo navrhuje: vrátiť EÚ k hospodárskemu spoločenstvu, a ak sa to nepodarí, referendum o vystúpení (program); ukončiť obrannú zmluvu s USA ako prvý krok k neutralite (názory a postoje); okamžite zrušiť sankcie voči Rusku (hnutie-republika.sk, 2025); elektrárne, plynárne a vodárne v rukách štátu (hnutie-republika.sk, 2025).
V teste: jej pozície sa najviac zhodujú so SNS (85 %) a najmenej so SaS (29 %). Stránka strany: Republika
Maďarská aliancia
Maďarská aliancia (Magyar Szövetség) je strana maďarskej menšiny, ktorá chce zastupovať aj ďalšie menšiny a regióny juhu a východu. Vznikla v roku 2021 spojením Strany maďarskej komunity, Mosta – Híd a hnutia Összefogás a patrí k Európskej ľudovej strane. Od roku 2024 ju vedie László Gubík. Na celoštátnej úrovni vylučuje spoluprácu so Smerom; v máji 2026 sa dohodla na programovej spolupráci s PS, no do volieb chce ísť samostatne.
Čo navrhuje: maďarčinu ako úradný jazyk a dvojjazyčnú správu na územiach obývaných Maďarmi (13 bodov, szovetseg.sk); vyňať z Trestného zákona tzv. lex Beneš (madarska-aliancia.sk, 2026); aby nikto neprichádzal o slovenské občianstvo, keď získa iné, a viac peňazí pre školy s vyučovacím jazykom menšín (program 2023); členstvo v EÚ, ku ktorému podľa nej niet alternatívy (program 2024). Témam menšín sa podrobne venuje analýza Maďarská menšina a strany.
V teste: jej pozície sa najviac zhodujú s Hnutím Slovensko (79 %) a najmenej s Republikou (60 %). Stránka strany: Maďarská aliancia
Demokrati
Demokrati sú strana stredu a pravého stredu, členská strana Európskej ľudovej strany. Vznikli v roku 2018 ako Spolu, súčasný názov prijali v roku 2023 s vtedajším premiérom Eduardom Hegerom a od decembra 2023 ich vedie bývalý minister obrany Jaroslav Naď. Vlastných poslancov nemajú. Ponúkajú ostatnej opozícii predvolebnú koalíciu.
Čo navrhujú: 17-percentnú rovnú daň (smedemokrati.sk, 2026); obnovu Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA, zrušenie § 363 a platieb za termíny u lekára (Hlboká orba); zakotvenie členstva v EÚ a NATO v ústave (smedemokrati.sk); podporu Ukrajiny vrátane vojenskej pomoci (program 2023).
V teste: ich pozície sa najviac zhodujú so SaS (83 %) a najmenej s Republikou (37 %). Stránka strany: Demokrati
Sme rodina
Sme rodina je hnutie, ktoré v roku 2015 založil podnikateľ Boris Kollár a ktoré odvtedy vedie. Do Národnej rady sa dostalo v roku 2016 a v rokoch 2020 – 2023 bolo vo vláde, Kollár bol predsedom parlamentu. V roku 2023 vypadlo z parlamentu. V septembri 2026 sa dohodlo, že do volieb pôjde na spoločnej kandidátke s tímom Richarda Sulíka, a oznámilo premenovanie na „Sme rodina a Sulíkovci“.
Čo navrhuje: štátne nájomné byty, ktoré presadzovalo vo vláde (hnutie-smerodina.sk); rodinu ako muža, ženu a deti (program 2020); zotrvanie v NATO (Volebná kalkulačka 2023). Program sa sústreďuje na dôchodky, podporu pôrodnosti, pomoc osamelým matkám a ceny potravín.
V teste: jeho pozície sa najviac zhodujú s Hnutím Slovensko (79 %) a najmenej s PS (61 %). Stránka strany: Sme rodina
Právo na pravdu
Právo na pravdu (PRAVDA) je nová strana zaregistrovaná v novembri 2025, ktorú od januára 2026 vedie advokát a podnikateľ Zoroslav Kollár. Vo voľbách ešte nekandidovala. Jej heslom je „Slovensko na prvom mieste“.
Čo navrhuje: právo veta pre každý štát EÚ (program); zrušenie sankcií voči Rusku a zákazu dovozu ruskej ropy a plynu (program); rozhodujúcu kontrolu štátu nad strategickými energetickými podnikmi (program); jednu štátnu zdravotnú poisťovňu (tlačová správa, 2026); postupne zrušiť vyššie územné celky (program).
V teste: jej pozície sa najviac zhodujú so SNS (82 %) a najmenej s PS (40 %). Stránka strany: Právo na pravdu
Hlavné deliace čiary
Politický kompas umiestňuje strany na dve osi (presné hodnoty sú v tabuľke vyššie). Ekonomická os (ľavica – pravica) vychádza zo 14 výrokov o ekonomike a daniach, životných nákladoch a bývaní, dôchodkoch a dávkach a o zdravotníctve. Spoločenská os (progresívne – konzervatívne) vychádza z 12 výrokov o právnom štáte a demokracii, hodnotách a spoločnosti, energetike a klíme a o migrácii. Výroky o Ukrajine a Rusku, EÚ, obrane a menšinách do kompasu nevstupujú.
V ekonomike je najďalej vľavo Smer (−53,6) a najďalej vpravo SaS (+82,1); v hodnotách je najkonzervatívnejšia Republika (+79,2) a najprogresívnejšie PS (−87,5). Tri vládne strany, Republika a Právo na pravdu ležia v tom istom kvadrante mapy: vľavo v ekonomike a konzervatívne v hodnotách. PS, SaS a Demokrati sú vpravo a progresívni. KDH je vpravo v ekonomike a presne v strede hodnotovej osi (0,0): os meria aj postoje k Úradu špeciálnej prokuratúry, mimovládkam či STVR, a KDH je konzervatívne v otázkach manželstva a interrupcií, no v otázkach právneho štátu stojí pri ostatnej opozícii. Hnutie Slovensko, Maďarská aliancia a Sme rodina sú blízko stredu oboch osí.
Tie isté čiary sa ukazujú v návrhoch strán:
- Dane: KDH, SaS a Demokrati navrhujú rovnú daň z príjmov; Smer, Hlas a SNS v roku 2025 schválili nové sadzby 30 % a 35 % a Republika chce nižšiu sadzbu pre ľudí s najnižšími príjmami.
- Právny štát: PS, Hnutie Slovensko, SaS a Demokrati sľubujú obnovu Úradu špeciálnej prokuratúry; KDH a Maďarská aliancia kritizujú jeho zrušenie, no obnovu nesľúbili; Smer, Hlas a SNS ho v roku 2024 zrušili.
- Ukrajina a Rusko: obnovenie štátnej vojenskej pomoci Ukrajine podporuje päť strán (PS, Hnutie Slovensko, SaS, Demokrati a Sme rodina), šesť je proti a KDH je neutrálne. Zrušenie sankcií voči Rusku podporujú Smer, SNS, Republika a Právo na pravdu.
- Partnerstvá párov rovnakého pohlavia: PS a SaS podporujú ich právne uznanie; Smer, Hnutie Slovensko, KDH, SNS, Republika a Sme rodina sú výrazne proti a Hlas, Maďarská aliancia, Demokrati a Právo na pravdu (odhad) skôr proti.
Kde sa strany zhodujú a kde sa rozchádzajú úplne, ukazuje analýza V čom sa slovenské strany zhodujú.
Ako strany porovnať
Všetky pozície každej strany k výrokom testu aj s prameňmi sú na stránkach strán a všetkých dvanásť strán vedľa seba nájdete v porovnaní strán. Termín volieb, spôsoby hlasovania a rozdeľovanie mandátov sú v sprievodcovi parlamentnými voľbami 2027.
Ak chcete zistiť, ktorá strana má k vašim názorom najbližšie, vyplňte test. Porovná vaše odpovede s tými istými pozíciami, z ktorých sú vypočítané zhoda a kompas v tomto článku.
Zdroje
- Strany v teste — História, predseda, ideológia a všetky pozície každej strany k výrokom testu s prameňmi
- Porovnanie strán — Pozície všetkých strán ku všetkým výrokom v jednej tabuľke
- Politický kompas — Miesto strán na ekonomickej a spoločenskej osi
- Štatistický úrad SR: voľby do NR SR 2023 — Oficiálne výsledky z 30. septembra 2023 (percentá a mandáty)
- NMS Market Research, volebný model október 2026 (1. – 5. 10. 2026) — 1 005 respondentov online, prieskum bez zadávateľa, zverejnený 7. 10. 2026
- Ipsos pre Denník N (18. – 22. 9. 2026) — 1 030 respondentov online, tlačová správa z 24. 9. 2026
- AKO pre JOJ 24 (10. – 21. 9. 2026), noviny.sk — 2 000 respondentov, článok z 1. 10. 2026
- Focus (1. – 7. 9. 2026) — 1 012 respondentov osobne a online, percentá z rozhodnutých voličov, tlačová správa z 10. 9. 2026
- Parlamentné voľby 2027 — Termín, kto môže voliť a ako sa rozdeľujú mandáty
Táto analýza má len informačný charakter a nie je odporúčaním, koho voliť. Ako pracujeme.
Pozrite aj
Ďalšie analýzy
- V čom sa slovenské strany zhodujú 504 pozícií dvanástich strán k 42 výrokom: kde má rovnaký názor veľká väčšina strán, kde sa delia na dva tábory a ktoré strany sú si najbližšie.
- Prečo náš barometer nie je prieskum verejnej mienky Čím sa súhrnné údaje z dobrovoľných odpovedí líšia od volebného prieskumu, ako chránime respondentov a prečo sa barometer počas moratória vypína.
- Maďarská menšina a strany: jazyk, Benešove dekréty a občianstvo Pozície dvanástich strán k jazyku menšín, Benešovým dekrétom, občianstvu a integrácii Rómov s prameňmi a s výpočtom, ktoré strany sú si v téme najbližšie.