Maďarská menšina a strany: jazyk, Benešove dekréty a občianstvo

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 má na Slovensku maďarčinu ako materinský jazyk 8,5 % obyvateľov, väčšinou na juhu krajiny. Štátnym jazykom je slovenčina; v obciach, kde menšina tvorí podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaní najmenej 15 % obyvateľov, môžu jej príslušníci používať svoj jazyk aj v úradnom styku. V decembri 2025 Národná rada schválila novelu Trestného zákona, ktorá trestá spochybňovanie povojnového usporiadania vrátane Benešových dekrétov z roku 1945. Podľa nich prišla väčšina Maďarov a Nemcov o občianstvo a majetok.

Test sa na tieto otázky pýta v téme „Menšiny“. Štyri výroky sú v hlavnom teste, piaty sa objaví len pri tesnom výsledku. Nižšie sú pozície všetkých dvanástich strán; každá vychádza z programu, hlasovania alebo vyhlásenia strany. Hviezdička (*) označuje odhadovanú pozíciu: strana sa k otázke priamo nevyjadrila a pozícia vychádza z toho, čo hovorí inde. V tejto téme je odhadovaných 14 zo 48 pozícií hlavného testu, viac ako v ostatných témach, pretože viaceré strany sa maďarskej menšine vo svojich programoch nevenujú.

Test je k dispozícii po slovensky, po maďarsky aj po anglicky.

Pozície strán

Piaty výrok témy, ktorý test kladie len na rozlíšenie strán s podobným výsledkom, je na konci článku.

Maďarčina ako úradný jazyk

„V obciach s veľkým podielom maďarského obyvateľstva by mala byť maďarčina úradným jazykom popri slovenčine.“ Dnes môžu príslušníci menšiny v takých obciach používať svoj jazyk v úradnom styku, napríklad v podaniach a odpovediach, no úradným jazykom zostáva slovenčina.

Za sú len Maďarská aliancia (rozhodne) a PS. Maďarská aliancia medzi svojimi 13 bodmi navrhuje zákon o úradných jazykoch štátu, podľa ktorého by bola maďarčina úradným jazykom a na územiach obývaných Maďarmi by bola povinná dvojjazyčná správa (szovetseg.sk). PS chce zákon o štátnom jazyku prehodnotiť, zlúčiť jazykové zákony do jedného zákona o úradných jazykoch Slovenska a ponúkať služby v jazyku menšín na zmiešaných územiach (program).

• SaS a Demokrati sú v strede: obe strany navrhujú zákon o národnostných menšinách vrátane jazykových práv, no o maďarčine ako úradnom jazyku nehovoria (SaS, program 2027).
• Smer chce v programe z roku 2023 preveriť školy na zmiešaných územiach, aby všetci ovládali štátny jazyk (program 2023, s. 6). Republika bráni slovenčinu ako štátny a úradný jazyk.
• SNS je rozhodne proti: v roku 2024 podporila sprísnenie jazykového zákona, aby mala slovenčina vždy prednosť pred jazykmi menšín (noviny.sk).
• Pozície Hlasu, Hnutia Slovensko, KDH, Sme rodiny a Práva na pravdu sú odhadované: tieto strany sa k maďarčine ako úradnému jazyku nevyjadrili.

Benešove dekréty

„Zákon z roku 2025, ktorý trestá spochybňovanie Benešových dekrétov, by sa mal zrušiť.“ Od decembra 2025 Trestný zákon trestá odňatím slobody až na šesť mesiacov verejné popieranie alebo spochybňovanie povojnového usporiadania, ktoré vzniklo na základe aktov orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady.

Národná rada schválila novelu 11. decembra 2025 pomerom 76 : 60 (hlasovanie). Za hlasovali kluby Smeru (40), Hlasu (25) a SNS (8) a traja nezaradení poslanci. Proti hlasovali kluby PS (32), SaS (10), KDH (9), šiesti poslanci klubu Hnutia Slovensko (ďalších šesť vrátane Igora Matoviča chýbalo) a traja nezaradení.

• Maďarská aliancia je rozhodne za zrušenie: jej predseda László Gubík v apríli 2026 žiadal vyňať takzvaný lex Beneš z Trestného zákona a v decembri 2025 vyzval prezidenta, aby zákon nepodpísal (madarska-aliancia.sk).
• PS, SaS a Hnutie Slovensko sú za: hlasovali proti novele; predseda PS Michal Šimečka ju označil za protiústavnú.
• KDH je v strede: hlasovalo proti novele a chce ju napadnúť na súde, no jeho kritika sa týkala iných častí zákona.
• Smer, Hlas a SNS sú rozhodne proti zrušeniu: zákon schválili. Hlas označil otváranie Benešových dekrétov zo strany PS za „mimoriadne nebezpečný“ krok (strana-hlas.sk).
• Pozície Republiky, Demokratov, Sme rodiny a Práva na pravdu sú odhadované. Demokrati žiadali vetovať novelu, lebo podľa nich oslabuje boj proti kriminalite, no k trestnému činu o Benešových dekrétoch sa nevyjadrili.

Dvojaké občianstvo

„Kto získa občianstvo iného štátu, mal by si môcť ponechať slovenské občianstvo.“ Kto dnes dobrovoľne získa cudzie občianstvo, slovenské stráca. Výnimkou je získanie občianstva sobášom, narodením alebo ako dieťa a od roku 2022 aj prípad, keď človek v danom štáte žil najmenej päť rokov.

Za je šesť strán. Maďarská aliancia chce, aby sa pri získaní iného občianstva slovenské už nestrácalo, a obnoviť zákon o občianstve platný pred rokom 2010 (program 2023). SaS chce vrátiť právo na dvojaké občianstvo všetkým, so zákazom len v osobitných prípadoch, napríklad pre vojakov (program pre menšiny 2023). PS navrhuje druhé občianstvo bez straty slovenského pre ľudí s preukázaným rodinným alebo osobným vzťahom k danému štátu (program). Hnutie Slovensko v roku 2022 vo vláde presadilo päťročnú výnimku a v programe ju chce rozšíriť na kratšie pobyty (program 2023). KDH a Demokrati odpovedali v roku 2023 kladne vo Volebnej kalkulačke.

Proti sú Smer, ktorého klub v roku 2022 väčšinou hlasoval proti päťročnej výnimke (hlasovanie), SNS a Sme rodina, ktoré v roku 2023 odpovedali záporne (Sme rodina pripustila výnimky, napríklad pre športovcov). Pri Republike (proti), Hlase a Práve na pravdu (v strede) sú pozície odhadované.

Integrácia rómskych komunít

„Štát by mal viac investovať do integrácie marginalizovaných rómskych komunít, napríklad do predškolského vzdelávania a bývania.“ Podľa Atlasu rómskych komunít 2019 žije na Slovensku približne 405 000 ľudí v 949 lokalitách s koncentráciou marginalizovaných rómskych komunít.

Za je sedem strán. PS, Hnutie Slovensko, KDH a Demokrati sú rozhodne za: navrhujú okrem iného včasnú starostlivosť a dostupnú škôlku pre deti z týchto komunít, koniec segregácie v školách a podporu bývania (KDH, program 2023; Hnutie Slovensko, program 2023). Hlas je za: jeho ministerka školstva zaviedla povinné predprimárne vzdelávanie a reformu z roku 2025 zamerala na rovnaké šance, najmä pre deti z marginalizovaných komunít. Za sú aj SaS a Maďarská aliancia.

Proti sú Republika, ktorá v roku 2025 označila eurofondy smerujúce do osád za nehorázny výdavok (hnutie-republika.sk), a Právo na pravdu, ktoré považuje za prioritu prácu a vzdelanie pre Rómov, ale s jasnými pravidlami a bez dávania čohokoľvek zadarmo, a chce preveriť, na čo išla vyše miliarda eur (tlačová správa, 2026). Sme rodina je v strede; pri Smere a SNS sú pozície odhadované, lebo ich programy túto tému neriešia.

Doplňujúci výrok: vzdelávanie a kultúra v maďarčine

„Štát by mal viac podporovať vzdelávanie a kultúru v maďarskom jazyku.“ Tento výrok nie je v hlavnom teste: test ho kladie, keď viacero strán dosiahne podobný výsledok.

Maďarská aliancia je rozhodne za: chce vyšší príspevok na žiaka v školách s vyučovacím jazykom menšín, väčší fond na podporu kultúry menšín a viac vysielania verejnoprávnych médií v maďarčine (program 2023). PS (jeho klub v roku 2025 vyzval vládu na systematickú podporu menšinových vzdelávacích, kultúrnych a športových inštitúcií) a Demokrati sú za. Hlas, KDH, SaS a Sme rodina sú v strede: podporujú kultúru menšín, no viac podpory pre vzdelávanie v maďarčine výslovne nesľubujú. Hnutie Slovensko je v strede a Smer, SNS, Republika a Právo na pravdu proti; všetkých päť pozícií je odhadovaných.

Ktoré strany sú si v tejto téme najbližšie

Aby sme strany porovnali po dvojiciach, sčítali sme rozdiely medzi ich pozíciami pri štyroch výrokoch hlavného testu (náš výpočet). Nula by znamenala úplne rovnaké pozície, najviac je 16. Odhadované pozície sa počítajú rovnako ako ostatné.

Najďalej od ostatných je v tejto téme Maďarská aliancia: jej priemerný rozdiel voči ostatným jedenástim stranám je 7,9 bodu, pri ostatných stranách 4,5 až 6,3 bodu. Najbližšie má k SaS (3) a PS (4), najďalej k SNS (12) a Smeru (11). Najviac sa od seba vzďaľujú SNS a Maďarská aliancia: líšia sa o tri a viac bodov pri jazyku, Benešových dekrétoch aj občianstve.

Päť dvojíc sa líši len o jeden bod. Pri každej z nich je však aspoň jedna pozícia odhadovaná a pri Smere a Sme rodine sú odhadované tri. Výsledky treba preto čítať opatrne.

Vládne strany Smer, Hlas a SNS majú pri Benešových dekrétoch rovnakú pozíciu a pri jazyku sú všetky proti (pri Hlase odhad); opozičné PS, SaS a Hnutie Slovensko sú pri dekrétoch aj pri občianstve na opačnej strane. KDH, ktoré je v opozícii, je pri jazyku bližšie k vládnym stranám (odhad) a pri dekrétoch v strede.

Čítajte ďalej

• Všetky výroky témy s prameňmi: Menšiny.
• Pozície strán ku všetkým výrokom testu: porovnanie strán.
• Kto je kto medzi stranami: Slovenské politické strany stručne.
• Stránky strán: Smer, PS, Hlas, Hnutie Slovensko, KDH, SaS, SNS, Republika, Maďarská aliancia, Demokrati, Sme rodina, Právo na pravdu.
• Zistite, ktorá strana má k vašim názorom najbližšie vo všetkých témach: vyplňte test.