Krajské a komunálne voľby 2026: výsledky a úloha strán

V sobotu 24. októbra 2026 sa na Slovensku konali naraz dvoje voľby. V ôsmich samosprávnych krajoch ľudia volili predsedu kraja (župana) a poslancov krajského zastupiteľstva, v obciach a mestách starostu alebo primátora a obecné či mestské zastupiteľstvo. Vyhlásil ich predseda Národnej rady rozhodnutím č. 145/2026 Z. z.

Štatistický úrad SR zverejnil definitívne výsledky 25. októbra 2026 o 14.30. Overili sme ich v ten istý deň o 18.17 a porovnali s priebežnými údajmi z rána: hlasy kandidátov na predsedu kraja, účasť v krajských voľbách a výsledky primátorov krajských miest zostali rovnaké a náš ranný prepočet krajských poslancov sa zhoduje s úradným rozdelením kresiel.

Tento článok opisuje, kto bol zvolený a aké kandidatúry podporovalo dvanásť strán, ktoré sú v našom teste. Nehodnotí, ktorej strane sa darilo, a nerobí z výsledkov nijaký odhad pre parlamentné voľby.

Pred čítaním: toto nie sú parlamentné voľby

Výsledky samosprávnych volieb nehovoria, ako by dopadli voľby do Národnej rady. Dôvodov je viac:

• Volia sa ľudia, nie celoštátne listiny. Predsedom kraja sa stáva kandidát, ktorý dostane najviac hlasov, v jedinom kole (§ 157 zákona č. 180/2014 Z. z.). Krajskí poslanci sú tí, ktorí vo svojom obvode skončia na prvých miestach. Do Národnej rady sa naopak volí jedna celoštátna listina strany s hranicou 5 % (pozri ako sa rozdeľuje 150 kresiel).
• Kandidovať môžu nezávislí. Na župana aj do zastupiteľstiev; v parlamentných voľbách nie.
• Strany sa spájajú inak. Jedného kandidáta na župana tu často navrhlo šesť až desať strán naraz. V parlamentných voľbách by koalícia štyroch a viacerých strán potrebovala aspoň 10 % hlasov.
• Kandidujú známi miestni politici. Všetci ôsmi doterajší župani sa uchádzali o ďalšie obdobie a funkciu obhájili.
• Iná účasť a iní voliči. Volila necelá polovica oprávnených.

Čísla nižšie preto nie sú prieskum verejnej mienky ani podiel hlasov strán. Najbližšie parlamentné voľby sa majú konať najneskôr v septembri 2027; deň ešte nie je určený (sprievodca voľbami).

Účasť

V krajských voľbách prišlo k urnám 2 085 145 zo 4 477 457 zapísaných voličov, teda 46,56 %. V roku 2022 to bolo 43,74 %, takže účasť stúpla o 2,82 percentuálneho bodu (náš výpočet z údajov Štatistického úradu). Najvyššia bola v Žilinskom kraji (50,14 %), najnižšia v Košickom (42,50 %).

V komunálnych voľbách bola účasť 48,48 % (2 171 581 voličov); pred štyrmi rokmi 46,19 %.

Predsedovia krajov

Strany sú uvedené v poradí, v akom ich má úradná tabuľka. „Hnutie Slovensko“ je v nej zapísané ako SLOVENSKO a Právo na pravdu skratkou PRAVDA; Maďarské fórum je iná strana ako Maďarská aliancia.

Ak výsledky zoradíme podľa toho, kto kandidáta navrhol:

• Štyroch zvolených predsedov (Bratislavský, Trnavský, Žilinský a Prešovský kraj) podporovali opozičné strany PS a SaS, vždy spolu s ďalšími stranami.
• Dvoch (Trenčiansky a Nitriansky kraj) navrhli vládne strany Smer, Hlas a SNS, v oboch prípadoch spolu s Republikou.
• Dvaja kandidovali ako nezávislí (Banskobystrický a Košický kraj).

Najtesnejší bol výsledok v Košickom kraji: Rastislav Trnka mal o 3 117 hlasov viac ako Marián Porvažník, čo je 1,30 percentuálneho bodu (náš výpočet).

Niektorí kandidáti sa pred voľbami vzdali, no ich mená zostali na hlasovacích lístkoch a hlasy pre nich sa v tabuľkách uvádzajú: v Prešovskom kraji Judita Laššáková (Smer, Bratia Slovenska) po dohode s vedením Smeru, v Žilinskom kraji Adam Lučanský (SNS), ktorý vyzval voliť Igora Chomu, a Anna Belousovová (Republika), a v Košickom kraji Tibor Géci (Jednota Slovanov).

Krajské zastupiteľstvá

Do ôsmich zastupiteľstiev sa volilo 427 poslancov v 96 obvodoch. Štatistický úrad uvádza zvolených podľa toho, kto podal kandidatúru, nie podľa straníckej príslušnosti. Ak sú v kandidatúre viaceré strany, kreslo sa nedá rozdeliť medzi ne. Preto ich v prvej tabuľke zoskupujeme do blokov tak, aby sa žiadne kreslo nepočítalo dvakrát (náš výpočet z tabuľky 03b).

Skratky v hlavičke označujú kraje: BA Bratislavský, TT Trnavský, TN Trenčiansky, NR Nitriansky, ZA Žilinský, BB Banskobystrický, PO Prešovský, KE Košický. Žiadna kandidatúra nespájala opozičné a vládne strany. Nezávislí majú 36,53 % kresiel a v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji tvoria najväčšiu skupinu. Medzi „ostatnými“ je najviac poslancov hnutia Som Slovensko (7, všetci v Bratislavskom kraji).

Vládu dnes tvoria Smer, Hlas a SNS; ostatné strany z testu sú v opozícii v parlamente alebo mimo neho (podrobnosti na stránkach strán).

Čo robilo dvanásť strán z testu

Tabuľka sčítava pre každú stranu kandidatúry, na ktorých sa podieľala, či už sama, alebo s inými. Čísla sa medzi stranami nedajú sčítať: kreslo, ktoré získala kandidatúra piatich strán, sa započíta každej z nich. V zátvorke je počet kresiel, ktoré strana získala sama, bez partnerov.

* Vrátane jedného kandidáta, ktorý sa pred voľbami vzdal.

Stĺpce o starostoch zahŕňajú obce a mestské časti; primátorov Bratislavy a Košíc vedie Štatistický úrad v osobitnej tabuľke, preto sú v ďalšej časti. Všetko sú naše súčty z úradných tabuliek.

Z tabuľky vyplýva niekoľko rozdielov v tom, ako strany do volieb išli:

• PS, SaS, Demokrati, KDH a Hnutie Slovensko nemali v krajských voľbách nijakú vlastnú samostatnú kandidatúru, ktorá by získala kreslo: všetkých ich 127 až 154 poslancov je zo spoločných kandidatúr. V Prešovskom kraji pochádzajú ich poslanci z dvoch oddelených zoskupení: PS s Demokratmi (4 kreslá) a KDH, Hnutie Slovensko, SaS, Za ľudí a Konzervatívci (26 kresiel).
• Hlas získal 20 krajských kresiel samostatne, najmä v Prešovskom kraji (10), a pri starostoch má najviac zvolených spomedzi strán: 568, z toho 260 bez partnerov. Smer nasleduje s 491 starostami.
• Maďarská aliancia išla do krajských volieb sama a všetkých 37 poslancov má z vlastných kandidatúr v Trnavskom (12), Nitrianskom (13), Banskobystrickom (7) a Košickom kraji (5). Jej kandidát József Berényi skončil druhý v Trnavskom kraji a Tibor Csenger tretí v Nitrianskom. V obciach má 208 zvolených starostov, z toho 159 z vlastných kandidatúr.
• Republika mala vlastných kandidátov na župana v Banskobystrickom a Prešovskom kraji; v oboch skončili druhí. Inde podporovala spoločných kandidátov so Smerom, Hlasom a SNS.
• Právo na pravdu, zaregistrované v novembri 2025, kandidovalo prvý raz. Jeho kandidátka Zuzana Krajčovičová bola v Bratislavskom kraji tretia (9,60 %); v Nitrianskom kraji strana podporovala zvoleného Branislava Becíka.
• Sme rodina nemala kandidáta na župana a jej kandidáti do krajských zastupiteľstiev kreslo nezískali; v obciach má 16 starostov, z toho 10 z vlastných kandidatúr.

Pri obciach treba pozerať aj na počet kandidátov. Hlas podporoval 897 kandidátov na starostu a Smer 869, kým PS 86 a Hnutie Slovensko 85. Väčšina zvolených starostov, 1 560 z 2 912 (53,57 %), kandidovala ako nezávislí. Podobne je to v obecných zastupiteľstvách: z 20 260 zvolených poslancov je 9 397 nezávislých; spomedzi strán má najviac poslancov s vlastnou alebo spoločnou kandidatúrou KDH (2 407), Hlas (2 345) a Smer (2 130).

Krajské mestá

Podľa noviny.sk sa primátor zmenil v troch krajských mestách: v Košiciach, v Trnave a v Trenčíne. V Košiciach doterajší primátor Jaroslav Polaček skončil druhý. Spolu vyhrali v krajských mestách štyria nezávislí kandidáti, traja kandidáti s podporou opozičných strán (Bratislava, Nitra a Prešov) a kandidát Košickej strany. V Trenčíne kandidovali len nezávislí. Kandidáti s podporou Smeru, Hlasu alebo SNS sa uchádzali o post primátora len v troch z týchto miest, v Trnave, Nitre a Prešove, a získali od 3,72 do 6,53 % hlasov. V Prešove, podobne ako v kraji, išli opozičné strany s dvoma rôznymi kandidátmi: Františka Oľhu podporovali PS a Demokrati, Rastislava Mochnackého (13,30 %) KDH, Hnutie Slovensko, SaS a ďalšie.

Ako strany výsledky hodnotili

Strany výsledky po voľbách hodnotili rozdielne. Predseda vlády Robert Fico (Smer) podľa noviny.sk povedal, že voľby „vzhľadom na ich špecifický charakter nezmenili politickú mapu Slovenska, o čom svedčí, že nedošlo k výmene ani jedného predsedu VÚC“. Predseda SaS Branislav Gröhling ich podľa toho istého zdroja nazval „historický úspech SaS“. Obe vyjadrenia citujeme ako názory strán; my výsledky nehodnotíme.

Čo z toho vyplýva a čo nie

• Vyplýva: kto bude v nasledujúcom období viesť kraje a mestá a s podporou ktorých strán kandidoval.
• Nevyplýva: koľko percent by strany mali vo voľbách do Národnej rady. Kreslo zo spoločnej kandidatúry nehovorí, ktorá strana ho „priniesla“, a nezávislí poslanci môžu mať k stranám rôzny vzťah, ktorý úradné údaje nezachytávajú.

Pri parlamentných voľbách rozhoduje, aké postoje majú strany k jednotlivým otázkam; tie si môžete porovnať výrok po výroku.

Čítajte ďalej

• Základné informácie o každej strane z testu: Slovenské politické strany stručne.
• Ako sa z hlasov stanú kreslá v parlamente: Ako sa rozdeľuje 150 kresiel.
• Pozície strán ku všetkým výrokom: porovnanie strán.
• Stránky strán: Smer, PS, Hlas, Hnutie Slovensko, KDH, SaS, SNS, Republika, Maďarská aliancia, Demokrati, Sme rodina, Právo na pravdu.
• Test so 42 výrokmi, ktorý porovná vaše odpovede s pozíciami strán: začať test.