Preskočiť na obsah

Sprievodca

Predčasné voľby: koľko hlasov treba, lehoty a precedensy

Text pripravený s pomocou nástrojov umelej inteligencie, na zodpovednosť autora webu. Viac informácií

Od roku 2023 stačí na skrátenie volebného obdobia uznesenie Národnej rady, ale musí zaň hlasovať 90 poslancov. Čo presne hovorí ústava, prečo sa voľby nedajú stihnúť za pár týždňov a ako to dopadlo v rokoch 1994, 2006, 2012 a 2023.

Autor: Fadrique Garcia Font. Zverejnené 10. 11. 2026.

Ak nič neurýchli koniec volebného obdobia, Slovensko si zvolí nový parlament najneskôr v septembri 2027 (deň zatiaľ nikto nevyhlásil). Od jesene 2026 sa však opakovane hovorí o tom, že by sa mohlo voliť skôr. Tento text vysvetľuje, čo by sa na to muselo stať: koľko poslancov musí súhlasiť, aké lehoty platia od rozhodnutia po deň volieb a ako sa volebné obdobie skracovalo v minulosti. K 10. novembru 2026 nebol v Národnej rade podaný nijaký návrh na skrátenie volebného obdobia. Nepredpovedáme, či predčasné voľby budú, a nikomu neradíme, koho voliť. Ak sa situácia zmení, text aktualizujeme.

Stručne:

  • Od januára 2023 sa volebné obdobie skracuje uznesením Národnej rady, nie ústavným zákonom (čl. 73 ods. 3 ústavy). V uznesení musí byť uvedené, kedy sa voľby vyhlásia a kedy sa budú konať.
  • Za uznesenie musí hlasovať najmenej 90 zo 150 poslancov (čl. 84 ods. 4). Nezáleží na tom, koľko ich je v sále. Návrh môže podať najmenej 30 poslancov.
  • Medzi vyhlásením volieb a dňom hlasovania musí uplynúť najmenej 110 dní (zákon č. 180/2014 Z. z., § 56). Voľby v januári 2027 by preto museli byť vyhlásené už v októbri 2026.
  • Volebné obdobie sa doteraz skrátilo štyrikrát: voľby sa konali v rokoch 1994, 2006, 2012 a 2023. Od schválenia po deň volieb prešlo zakaždým 128 až 242 dní.

Čo hovorí ústava od roku 2023

Ústava určuje, že poslanci sa volia na štyri roky (čl. 73 ods. 1). Do januára 2023 nemala všeobecné pravidlo, ako toto obdobie skrátiť. Keď sa politické strany dohodli na skorších voľbách, parlament prijal jednorazový ústavný zákon, ktorý sám určil deň volieb a skončenie volebného obdobia.

Ústavný zákon č. 24/2023 Z. z., schválený 25. januára 2023, pridal do ústavy nový postup. Podľa čl. 73 ods. 3 možno prebiehajúce volebné obdobie skrátiť „na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa určí čas vyhlásenia a konania volieb“. Z toho vyplývajú štyri pravidlá:

  1. Kto podáva návrh: „najmenej pätina poslancov“, teda 30 zo 150. Vláda, prezident ani jeden poslanec samostatne návrh podať nemôžu.
  2. Čo musí uznesenie obsahovať: termín vyhlásenia volieb a deň volieb. Nestačí rozhodnúť, že sa volebné obdobie skracuje, a nechať dátum na neskôr.
  3. Koľko hlasov treba: súhlas „aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov“ (čl. 84 ods. 4), teda 90. Pri bežnom zákone stačí väčšina prítomných; tu sa ráta zo všetkých 150 kresiel, takže neprítomný poslanec má rovnaký účinok ako ten, kto hlasuje proti.
  4. Ako sa uverejňuje: uznesenie vychádza v Zbierke zákonov a skrátené volebné obdobie sa skončí dňom volieb.

Ústava pri tomto postupe neuvádza obdobie, v ktorom by sa uznesenie nedalo prijať. Obmedzenie, že by sa o skrátení nemohlo rozhodovať v prvom ani v poslednom roku volebného obdobia, obsahoval len návrh strany Hlas na referendum, ktorý parlament v septembri 2026 posunul do druhého čítania; platným právom nie je.

Referendum o tej istej otázke

Pred zmenou ústavy sa 21. januára 2023 konalo referendum s otázkou, či má byť možné predčasne skončiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady. Zúčastnilo sa ho 1 193 198 z 4 377 565 oprávnených voličov, teda 27,25 % (Štatistický úrad SR). Na platnosť referenda treba účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov, preto bolo neplatné. Parlament potom o štyri dni neskôr schválil zmenu ústavy sám, no len vo verzii s uznesením; skrátenie volebného obdobia referendom do ústavy nepribudlo.

V roku 2026 sa k tejto možnosti vrátili dve iniciatívy. Prezident Peter Pellegrini nepripustil do júlového referenda otázku o skrátení volebného obdobia, ktorú navrhovali Demokrati v petícii (TASR, 5. júla 2026). Návrh Hlasu, ktorý by referendum na tento účel umožnil, je od 17. septembra 2026 v druhom čítaní; pri prvom čítaní ho podporilo 78 poslancov, na schválenie by potreboval 90.

Prečo je kľúčové číslo 90

Na nrsr.sk je k 15. októbru 2026 sedem poslaneckých klubov a deväť nezaradených poslancov. Zoznam klubov a nezaradených sme overili znova 10. novembra a nezmenil sa.

Klub Poslanci
Smer – SD 41
Progresívne Slovensko 33
Hlas – SD 24
KDH 12
SLOVENSKO – ZA ĽUDÍ (Hnutie Slovensko) 12
SaS 11
SNS 8
nezaradení poslanci 9
spolu 150

Z tabuľky vyplýva jednoduchý počet: ak by Smer a Hlas za uznesenie nehlasovali, zostáva 150 − 41 − 24 = 85 poslancov. Ani keby všetci ostatní, vrátane SNS a všetkých nezaradených, hlasovali za, 90 hlasov by nebolo. Uznesenie teda nemôže prejsť bez aspoň časti poslancov Smeru alebo Hlasu. Naopak, bez SNS by sa 90 hlasov dalo zložiť, ak by sa na tom zhodli ostatné kluby (náš výpočet z počtov na nrsr.sk; predpokladá, že poslanci hlasujú tak ako ich klub).

Iná vec je bežná väčšina. Podľa TASR (3. novembra 2026) má vládna koalícia po odchode nezaradeného poslanca Romana Malatinca k Tomášovi Tarabovi istých 75 hlasov; TA3 (8. novembra) uvádza rovnaké číslo. Na schválenie zákona však stačí väčšina prítomných poslancov (čl. 84 ods. 2 ústavy), takže strata 76. hlasu sama osebe neznamená, že parlament nemôže rozhodovať. Na skrátenie volebného obdobia sa ráta inak: vždy 90 zo 150.

Lehoty: od uznesenia po volebnú miestnosť

Aj keby sa poslanci dohodli, voľby sa nedajú zorganizovať za pár týždňov. Voľby do Národnej rady vyhlasuje jej predseda, a to najneskôr 110 dní pred dňom volieb (§ 56 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z.). Zákon neobsahuje osobitnú kratšiu lehotu pre predčasné voľby. Rozhodnutie o vyhlásení volieb vychádza v Zbierke zákonov a hlasuje sa vždy v sobotu (§ 20). Na 110 dní sú naviazané ďalšie lehoty volebného kalendára, napríklad podávanie kandidátnych listín, ktoré nájdete v sprievodcovi voľbami.

Ako to vychádza v kalendári (náš výpočet podľa § 56 ods. 1):

Ak by sa voľby vyhlásili… najskorší možný deň volieb
12. októbra 2026 sobota 30. januára 2027
10. novembra 2026 sobota 6. marca 2027 (110 dní uplynie v nedeľu 28. februára)
30. novembra 2026 sobota 20. marca 2027
7. júna 2027 sobota 25. septembra 2027, náš neoficiálny odhad riadneho termínu

Z prvého riadku je vidieť, prečo január 2027, o ktorom sa hovorilo koncom septembra, už nie je možný bez zmeny zákona: voľby by museli byť vyhlásené najneskôr 12. októbra 2026. V roku 2023 uznesenie samo určilo, že predseda Národnej rady vyhlási voľby „najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní“ pred ich konaním; budúce uznesenie môže zvoliť iné okno, ale nie kratšie ako zákonných 110 dní, pokiaľ sa nezmení zákon.

Môže parlament rozpustiť prezident?

Áno, ale len v prípadoch, ktoré ústava vymenúva (čl. 102 ods. 1 písm. e). Prezident môže Národnú radu rozpustiť, ak:

  • do šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschválila jej programové vyhlásenie,
  • sa do troch mesiacov neuzniesla o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery,
  • nebola dlhšie ako tri mesiace schopná uznášať sa, hoci bola opakovane zvolávaná,
  • alebo bolo jej zasadanie prerušené na dlhší čas, ako ústava dovoľuje.

Toto právo podľa ústavy „nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu“. Prezident musí parlament rozpustiť len v jednom prípade: ak by ho voliči v ľudovom hlasovaní neodvolali (čl. 102 ods. 1 písm. e). Vláda Roberta Fica bola vymenovaná v októbri 2023 a Národná rada ďalej hlasuje, napríklad 14. októbra 2026 schválila rozpočet na rok 2027. Politologička Aneta Világi pre TA3 (10. novembra 2026) pripomenula, že situácia, keď by parlament dlhšie ako tri mesiace nebol schopný uznášať sa, zatiaľ nenastala. Všetky štyri doterajšie skrátenia volebného obdobia rozhodla Národná rada sama.

Štyri skrátené volebné obdobia

Voľby Predpis Schválený Deň volieb Od schválenia po voľby
1994 ústavný zákon č. 70/1994 Z. z. 17. 3. 1994 30. 9. a 1. 10. 1994 197 dní
2006 ústavný zákon č. 82/2006 Z. z. 9. 2. 2006 17. 6. 2006 128 dní
2012 ústavný zákon č. 330/2011 Z. z. 13. 10. 2011 10. 3. 2012 149 dní
2023 uznesenie č. 42/2023 Z. z. (po zmene ústavy č. 24/2023 Z. z.) 31. 1. 2023 30. 9. 2023 242 dní

Zdroj: vyhlásené znenia v Zbierke zákonov na slov-lex.sk; počet dní je náš výpočet.

Všetky štyri predpisy majú podobný obsah: volebné obdobie parlamentu zvoleného v danom roku sa skončí dňom volieb a voľby sa konajú v určený deň. Niektoré obsahujú aj pravidlá pre výnimočné situácie. Zákon z roku 1994 ukončil aj mandát slovenských poslancov zvolených v roku 1992 do Federálneho zhromaždenia. Zákon z roku 2006 zrušil rozhodnutie predsedu Národnej rady o vyhlásení volieb zo 7. februára 2006 a určil, že ak predseda nie je zvolený, voľby vyhlási poverený podpredseda. Od rozhodnutia po deň volieb neprešlo ani raz menej ako 128 dní, teda viac ako štyri mesiace.

Čo hovoria strany

Zhrnutie verejných vyjadrení, ktoré sme našli, s dátumom a zdrojom. Postoje sa môžu meniť; uvádzame, čo kto povedal, nie to, ako bude hlasovať. Pri stranách bez poslaneckého klubu ide o vyjadrenia, nie o hlasy v parlamente.

Strana Vyjadrenie Zdroj
Smer – SD Robert Fico 27. 9. povedal v TA3, že je pripravený na voľby v januári, ak mu partneri nedajú záruky. TA3 ho 8. 11. opisuje ako „odhodlaného dovládnuť“. Návrh na skrátenie Smer nepodal. TASR 27. 9., TA3 8. 11.
Hlas – SD Predseda Matúš Šutaj Eštok po schválení rozpočtu: „Máme 11 mesiacov do riadneho termínu parlamentných volieb.“ Strana presadzuje možnosť skrátiť volebné obdobie referendom. TASR 14. 10., TASR 17. 9.
SNS Andrej Danko: „SNS nikdy nebude hlasovať za predčasné voľby, aj keby ich navrhol Robert Fico.“ Noviny.sk 28. 9.
Progresívne Slovensko Michal Šimečka 3. 11.: situácia si podľa neho „vyžiada predčasné voľby“, je to „jediné východisko“. TASR 3. 11.
KDH Milan Majerský 3. 11.: ak koalícia nemá väčšinu a nevie zaručiť hlasy, „nech idú od toho čím skôr preč“. TASR 3. 11.
SaS Po 3. 11.: koalícia má „oficiálne len 75 hlasov“; v septembri žiadala demisiu premiéra. TASR 3. 11., Topky 27. 9.
Hnutie Slovensko Gábor Grendel 27. 9.: „sme pripravení … za taký návrh určite zahlasujeme“. Topky.sk 27. 9.
Republika Milan Uhrík 27. 9.: strana je na voľby pripravená, nežiada si ich a považuje ich za logické, ak by opozícia získala väčšinu. V parlamente nemá klub. Topky.sk 27. 9.
Demokrati Iniciovali petíciu, ktorej súčasťou bola otázka o skrátení volebného obdobia; prezident ju do referenda nepripustil. V parlamente nemajú klub. TASR 5. 7.

Pri Maďarskej aliancii, Sme rodine a Práve na pravdu sme vyjadrenie k predčasným voľbám z tohto obdobia nenašli; žiadna z nich nemá v parlamente klub. Prieskum NMS z októbra 2026 uvádza, že za vyhlásenie predčasných volieb sa vyslovuje „približne polovica populácie“. Je to jedno meranie jednej agentúry, k ostatným prieskumom pozri našu analýzu prieskumov.

Čo to znamená pre Volebný test

Test funguje rovnako bez ohľadu na to, kedy sa bude voliť: porovnáva vaše odpovede s pozíciami strán, nie s termínom. Ak by Národná rada prijala uznesenie o skrátení volebného obdobia, doplníme deň volieb do sprievodcu, prepočítame harmonogram lehôt a skontrolujeme, či sa zmenil zoznam kandidujúcich strán. Ako sa hlasy menia na kreslá, vysvetľuje analýza o rozdeľovaní 150 kresiel a ako hlasovali kluby pri doterajších kľúčových zákonoch, prehľad hlasovaní.

Zdroje

Táto analýza má len informačný charakter a nie je odporúčaním, koho voliť. Ako pracujeme.

Pozrite aj

Ďalšie analýzy

Od údajov k vašim názorom

Táto analýza opisuje celkový obraz. Ak chcete vedieť, čo tie isté otázky hovoria o vašich názoroch, test vám zaberie len pár minút.

Vyplniť politický test