Ako sa rozdeľuje 150 kresiel v Národnej rade

Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sa volia na štyri roky v pomernom systéme (čl. 73 a 74 ústavy). Najbližšie riadne voľby sa majú konať najneskôr v septembri 2027; konkrétny deň ešte nie je určený. Skôr by sa mohli konať len vtedy, ak by to Národná rada schválila uznesením najmenej 90 hlasmi (čl. 73 ods. 3 ústavy), a taký návrh dnes nie je na programe.

Pravidlá rozdelenia kresiel sú v zákone č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva. Vysvetľujeme ich na oficiálnych číslach z posledných volieb, ktoré sa konali 30. septembra 2023.

Jeden obvod, jeden hlasovací lístok

Celé územie Slovenska tvorí pre voľby do Národnej rady jeden volebný obvod (§ 44). Každá strana alebo koalícia preto podáva jednu celoštátnu kandidátnu listinu s najviac 150 kandidátmi a vo všetkých obciach sa volí z tých istých hlasovacích lístkov. Nezávislí kandidáti kandidovať nemôžu: kandidátnu listinu môže podať len registrovaná politická strana alebo koalícia strán (§ 50).

Volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok jednej strany. Na ňom môže zakrúžkovať poradové čísla najviac štyroch kandidátov, ktorým dáva prednosť (§ 58 ods. 5). Ak ich zakrúžkuje viac, hlas pre stranu platí, ale prednostné hlasy sa nepočítajú (§ 62 ods. 2). Ak je v obálke viac hlasovacích lístkov, sú všetky neplatné (§ 62 ods. 1).

1. krok: kto prejde cez hranicu

Štátna komisia najprv zistí, koľko platných hlasov dostala každá kandidátna listina, a vyradí tie, ktoré nedosiahli hranicu (§ 66):

• 5 % platných hlasov pre samostatnú stranu,
• 7 % pre koalíciu dvoch alebo troch strán,
• 10 % pre koalíciu najmenej štyroch strán.

Hlasy vyradených listín sa ďalej neberú do úvahy. Ak by hranicu neprekročil nikto, komisia by ju postupne znižovala o jeden percentuálny bod, kým by neprešli aspoň dva subjekty (§ 67).

V roku 2023 bolo platných hlasov 2 967 896, takže 5 % predstavovalo 148 395 hlasov. Kandidovalo 25 listín a hranicu prekročilo sedem. Najbližšie k nej mala Republika, ktorej chýbalo 7 296 hlasov (získala 4,75 %), a za ňou Aliancia s 4,38 %, ktorej chýbalo 18 212 hlasov. Osemnásť listín bez mandátu získalo spolu 496 036 hlasov, teda 16,71 % platných hlasov.

2. krok: republikové volebné číslo

Hlasy listín, ktoré postúpili, sa sčítajú a vydelia číslom 151, teda o jedno viac, ako je kresiel. Výsledok zaokrúhlený na celé číslo je republikové volebné číslo (§ 68 ods. 1), čiže „cena“ jedného kresla.

V roku 2023: 2 471 860 hlasov siedmich listín ÷ 151 = 16 369,93, po zaokrúhlení 16 370 hlasov.

Každá listina dostane toľko kresiel, koľkokrát sa republikové volebné číslo celé zmestí do jej hlasov (§ 68 ods. 2). Delenie číslom 151 namiesto 150 robí „cenu“ kresla o niečo nižšou, takže týmto spôsobom sa rozdelí takmer všetko. Ak by sa rozdelilo o jedno kreslo viac, ako je k dispozícii, odoberie sa listine s najmenším zostatkom (§ 68 ods. 3).

3. krok: najväčšie zostatky

Kreslá, ktoré po prvom delení zostanú, dostávajú postupne listiny s najväčším zostatkom delenia; pri rovnosti rozhoduje vyšší počet hlasov (§ 68 ods. 4).

V roku 2023 sa po prvom delení rozdelilo 148 kresiel, takže dve zostali. Najväčší zostatok mal Hlas (10 795 hlasov) a za ním Smer (9 847). PS so zostatkom 9 296 hlasov ďalšie kreslo nedostalo, hoci mu chýbalo len 551 hlasov voči Smeru.

Výsledok z roku 2023, strana po strane

Hlasy, percentá a počet kresiel sú oficiálne údaje Štatistického úradu SR; percentá sú v jeho tabuľke uvedené na dve desatinné miesta bez zaokrúhlenia. Výpočet v stĺpcoch medzi nimi je náš a vychádza presne na oficiálne rozdelenie kresiel. Listinu OĽANO a priatelia podalo hnutie, ktoré sa dnes volá Hnutie Slovensko, s kandidátmi ďalších strán; išlo o listinu jednej strany, preto pre ňu platila hranica 5 %.

Keďže sa hlasy listín pod hranicou nepočítajú, strany, ktoré prešli, dostanú väčší podiel kresiel, ako bol ich podiel hlasov. Smer mal 22,94 % platných hlasov a 28 % kresiel (42 zo 150). V pomere k hlasom, ktoré postúpili, mal 27,55 %, a to už takmer presne zodpovedá jeho kreslám.

Kto z listiny sa stane poslancom

Kreslá pridelené strane dostávajú kandidáti v poradí, v akom sú na hlasovacom lístku, s jednou výnimkou. Kandidát, ktorý získa prednostné hlasy aspoň od 3 % voličov svojej strany, sa posúva dopredu. Ak je takých kandidátov viac, poradie medzi nimi určuje počet prednostných hlasov (§ 68 ods. 5). Ostatní sa stávajú náhradníkmi (§ 68 ods. 6) a pri uprázdnení mandátu nastupujú podľa toho istého pravidla (§ 71).

Hranica 3 % sa počíta z hlasov strany, nie zo všetkých hlasov. Podľa výsledkov z roku 2023 to znamenalo približne 20 431 prednostných hlasov pri Smere, 15 994 pri PS, 13 092 pri Hlase, 7 924 pri OĽANO a priateľoch, 6 075 pri KDH, 5 629 pri SaS a 5 010 pri SNS (náš výpočet).

Voliči prednostné hlasy využívajú vo veľkej miere. V roku 2023 zakrúžkovalo aspoň jedného kandidáta 83,25 % voličov, ktorí odovzdali platný hlas (2 470 782 z 2 967 896). Pri siedmich stranách, ktoré prešli do parlamentu, to bolo od 73,95 % pri PS po 89,00 % pri SNS.

Náhradníci a hlasy zo zahraničia

Kandidáti, ktorí sa do parlamentu nedostali, nezmiznú: sú náhradníkmi svojej strany. Ak sa mandát uprázdni, napríklad pre vzdanie sa alebo úmrtie poslanca, nastupuje náhradník tej istej strany; aj tu má prednosť ten, kto získal aspoň 3 % prednostných hlasov, a spomedzi takých ten s najvyšším počtom (§ 71 ods. 1). Náhradník nastupuje aj vtedy, keď sa poslanec stane členom vlády: jeho mandát podľa ústavy nezaniká, len sa počas výkonu funkcie neuplatňuje (čl. 77 ods. 2 ústavy, § 71 ods. 4 zákona). Preto môže mať strana vo vláde v pléne iných ľudí, ako boli zvolení vo voľbách. Ak strana nemá žiadneho náhradníka, mandát zostane neobsadený do konca volebného obdobia (§ 71 ods. 2).

Hlasy voličov, ktorí volia poštou zo zahraničia, sa pripočítavajú k tým istým celoštátnym výsledkom. Keďže je obvod jediný, nemajú Slováci v zahraničí vlastných poslancov ani vlastnú kvótu kresiel: ich hlas váži presne rovnako ako hlas odovzdaný doma.

Tri praktické dôsledky

Hranica 5 % rozhoduje o veľa hlasoch. V roku 2023 skončila šestina platných hlasov bez zastúpenia. Strana, ktorá dostane 4,9 %, nezíska nič a jej hlasy sa vlastne rozdelia medzi tie, ktoré prešli. Pre koalície sú hranice vyššie: dve strany, ktoré by samostatne mali po 4 %, by spolu ako koalícia potrebovali 7 %, nie 5 %.

Na regióne nezáleží. Keďže celá krajina je jeden obvod, hlas v Bratislave aj v Košiciach váži rovnako a strana silná len v časti krajiny musí prekročiť celoštátnu hranicu. Neexistuje ani nijaký krajský podiel kresiel: koľko poslancov bude z ktorého regiónu, závisí od toho, kto je na listinách a koho voliči zakrúžkujú.

Krúžky menia poradie. Poradie na listine určuje strana, ale kandidát s dostatkom prednostných hlasov ho môže preskočiť. Ak chcete podporiť konkrétnych ľudí, nestačí voliť stranu; treba ich zakrúžkovať (najviac štyroch).

Čo sa môže do roku 2027 zmeniť

V Národnej rade sa v druhom čítaní prerokúva novela volebného zákona. Okrem iného by nahradila voľbu poštou zo zahraničia voľbou na zastupiteľských úradoch, zvýšila volebnú kauciu a podľa kompromisu, o ktorom informovala STVR, by voliči mohli zakrúžkovať dvoch kandidátov namiesto štyroch; hranica 3 % by zostala. K 16. októbru 2026 novela schválená nebola. Ak ju parlament schváli, túto analýzu aj sprievodcu voľbami upravíme.

Zatiaľ nie je známy ani presný deň volieb, ani kandidátne listiny: strany ich podávajú najneskôr 90 dní pred voľbami a číslo každej kandidátnej listiny sa určí žrebom. Keď budú zverejnené, doplníme ich do sprievodcu.